Mesiac uz pomali oblohu zdobi,

hviezdy ale este neziaria na nebi.
Z postele na ne prekrasny vyhlad mam,
a pritom na pekne veci spominam.
Pozeram na hodiny, aky neuprosny je cas,
bije stale a ukazuje viac a viac.
S kazdou sekondou sa citim byt o cosi starsie,
s kazdou pribudajucou chvilkou o nieco zivsie.
Rozum zrazu zastavi sa mi a ostane stat,
nad jednou otazkou si nevie rady dat...
Rozmysla preco som prave tu a ty tam,
preco je nebo modre,
a ja sa usmievam...
Preco preco preco je to prave tak... ?
Je to osud,
alebo je to uz raz tak...
Preco sa clovek rano budi,
a vecer ide spat.
Preco sa ludia miluju,
a kazdeho ma niekto rad.
Je to niekde vpisane, v knihe zivota,
alebo osud a stastie svoje si kazdy tvori sam... ?