Behas mi myslou a nevies s tym prestat,

mne sa bude o tebe azda aj vo sne zdat...

Ukradla si mi srdiecko
a poblaznila mysel,
teraz tuzim, ale nie malicko,
aby z toho nebol pruser...

Ked tvoje usta prihovoria sa mi,
ako keby anjeli na mna z neba volali,
ked potom v diali spatrim ta,
tesim sa ako male stena...



Tak krasna, ako cervena ruza,
tak nezna, ako sladka pusa,
tak rychla, ako tornado,
po ktorom mi toho moc nezostalo...

Prial bych si, aby srdce tvoje odpustilo mi,
no pravda zial niekedy aj zaboli...
Cim viac o tom premyslam,
tym viac trpkych slz prehltam.
Prepac mi prosim,
niekedy vazne ten rozum so sebou nenosim... =)

Len jedina otazka, neda mi spat,
chybam takto aj ja tebe, alebo si mozem nechat o tom iba zdat ? :o)