Stastie je krasne, no vrtkave,

pride sem, potesi a v zapeti sa vypari.
Mat tak moznost, na chvilu ho zastavit,
posadit vedla seba a uzit do zblaznenia...
Zial ani toto neni vecne, takze hladat treba inde...
Pytam sa sam seba, mozem najst stastie u teba ?
V tvojich dlaniach, co hladit srdiecko vedia,
v tvojom pohlade, co vidi mi az do svedomia,
v tvojich ustach, kde naucil by som sa plavat,
v tvojich vlasoch, s ktorymi sa tak rad hravam...
Od rana az do svitania, bol by som na vrchole blaha,
no nebol by som tam sam, boli by sme tam dvaja...
Ako krasne sa o tom rozprava,
len realita byva zial vzdy ina...
Preco dvaja nemozu si uzit ten kus svojho stastia,
preco postavy sa im do toho vzdy prekazka ?
Preco clovek moze byt odsudeny na dozivotie vo vezeni,
ale uz nie na dozivotie v zamilovani ?
Vela otazok mam, ale viem,
ze od teba odpoved asi nedostanem...
Tu nevie nik, iba ten
co knihu dejin nasich vymyslel...