Slza steka mi po licku,
odtial pomaly pada na bosu nozicku...
Okno zarosene uz riadnu chvilku mam,
stale pri nom stojim a na nebesa hladim...
V ruke zmolym akysi kusok papiera,
bolo nanom, co vsetko pre mna znamenas...
Mrzi ma, ze nedokazal som ti to do oci povedat
a teraz dufam, ze nebudem na teba iba spominat...
Bal som sa ti pravdu povedat,
lebo som nevedel, ako budes nato reagovat...
Potisku vkradala si sa mi do hlavy
a teraz tam mam uz iba teba a male obavy...
Kedy sa mi vkradnes do srdiecka, necham uz na teba,
ale cesta tam nebude isto trnista...


Tak blizsko a predsa tak vzdialena,
tak nezna a pritom tak zranujuca...

Srdce taha ma za tebou a rozum krici, ostan sam sebou.
Som na krizovatke citov a neviem, kam skor...
No aj tak verit sa mi nechce, ze to vsetko je iba cistou nahodou.

A ani ty mi s tym moc nepomahas,
slovami mi iba hlavicku viac a viac zamotavas... =)