Sunday, September 10, 2006

Tazko sa mi hovori, ze je mi to luto,
a este tazsie, ze to lutujem,
zranil som tvoje city a teraz mi je za tebou smutno,
chcel som ta ochranit a pritom ta zranujem...

Mala si ma rada,
ale nie len ako kamarada,
ja som ta mal rad tiez,
no nedaval som ti o tom vediet...

Bola si ako anjelik,
co strazi moje stastie.
Bola si ako prvy luc,
co vykukne z prietrzia mracien...

Tak, ci tak, navzdy ostanes ta,
co sa rada na svet usmieva... =)



Smutny vyraz na tvari mam,
ked o tebe neustale rozmyslam...
Nepises, nevolas,
iba obcas prezvanas...
Na otazky neodpovedas
a telefon nezdvihas...
Smutok sa na tvojej tvari usidlil
a nehu z nej vytlacil...
Uz to niesi ty,
ten nasilny usmev ta vzdy prezradi...
Co ta trapi, co ti je,
takto trapis aj svoje okolie...
Doma sedis,
ani von nechodis,
zatvaras sa pred svetom,
ako dvere pred vetrom...