Od kedy ta poznam - nepatrim sebe,
nepatrim vsak ani tebe.
Som skratka z teba uplne mimo seba...,
ale vzdy blizko a vedla teba...

Posielam ti krasne slova, kratku basen laska moja.
Posielam ti sladky bozk, pytaj viac ak nemas dost.
Posielam ti modre z neba, z hlbky srdcca len pre TEBA...

Ako mozu povedat, ze dazd nepada, ked existuju oblaky.
Ako mozu povedat, ze listie nelieta, ked existuje vietor.
Ako mozu povedat, nezamiluj sa, ked existujes ty.

Smutny vyraz na tvari mam,
ked o tebe neustale rozmyslam...
Nepises, nevolas,
iba obcas prezvanas...
Na otazky neodpovedas
a telefon nezdvihas...
Smutok sa na tvojej tvari usidlil
a nehu z nej vytlacil...
Uz to niesi ty,
ten nasilny usmev ta vzdy prezradi...
Co ta trapi, co ti je,
takto trapis aj svoje okolie...
Doma sedis,
ani von nechodis,
zatvaras sa pred svetom,
ako dvere pred vetrom...
.......
Som tvoje ano som tvoje nie.
Som tvoje stastie som tvoje trapenie.
Som tvoje slnko som tvoj dazd,
ak sa chces milovat tak tu mam mas.

Tazko sa mi hovori, ze je mi to luto,
a este tazsie, ze to lutujem,
zranil som tvoje city a teraz mi je za tebou smutno,
chcel som ta ochranit a pritom ta zranujem...

Mala si ma rada,
ale nie len ako kamarada,
ja som ta mal rad tiez,
no nedaval som ti o tom vediet...

Bola si ako anjelik,
co strazi moje stastie.
Bola si ako prvy luc,
co vykukne z prietrzia mracien...

Tak, ci tak, navzdy ostanes ta,
co sa rada na svet usmieva... =)

A ani ty mi s tym moc nepomahas,
slovami mi iba hlavicku viac a viac zamotavas... =)
.........
Po burke vzdy slniecko vykukne,
ale co v noci,
ked slnko je na druhom konci ?
Marne hladam tam nasu hviezdu spolocnu,
vidim iba prazdnu obloho polnocnu.
Posledny pohlad este na nebo hodim,
povzdychnem si a po postele sa ulozim...
Nie vzdy vyjde cloveku to, co by si tak prial,
ale to este neznamena, aby sa vzdaval.
Mozno nebo neplakalo len tak,
mozno v tom bol skryty daky odkaz... =)
...........
Mesiacik pomaly ukazuje svoju tvar,
na nebi zavladne hviezdny raj.
Vsetko v okoli stichne a ide spat,
len ja zacinam o tebe nahlas premyslat.
Niekde tam v diali lezis,
a na nebo tiez mozno hladis...
Hladas tam svoju hviezdicku malicku,
ktora pohladi tvoju neznu tvaricku...
Predtym ako ocka zavries,
a na spanok sa das,
v duchu porozmyslas,
komu teraz po rozume asi tak behas...
Stavim sa, ze ani netusis, ze aj mne,
tazke to zatial ostane prisne tajne =)
Sladku noc takto v duchu chcel by som ti priat
a po anjelikovi odkazat,
nech sa ti nieco pekne sniva,
ved on sa na teba z neba diva...

Slza steka mi po licku,
odtial pomaly pada na bosu nozicku...
Okno zarosene uz riadnu chvilku mam,
stale pri nom stojim a na nebesa hladim...
V ruke zmolym akysi kusok papiera,
bolo nanom, co vsetko pre mna znamenas...
Mrzi ma, ze nedokazal som ti to do oci povedat
a teraz dufam, ze nebudem na teba iba spominat...
Bal som sa ti pravdu povedat,
lebo som nevedel, ako budes nato reagovat...
Potisku vkradala si sa mi do hlavy
a teraz tam mam uz iba teba a male obavy...
Kedy sa mi vkradnes do srdiecka, necham uz na teba,
ale cesta tam nebude isto trnista...
.......
Tak blizsko a predsa tak vzdialena,
tak nezna a pritom tak zranujuca...

Srdce taha ma za tebou a rozum krici, ostan sam sebou.
Som na krizovatke citov a neviem, kam skor...
No aj tak verit sa mi nechce, ze to vsetko je iba cistou nahodou.

Kazdy clovek mal by sa smiat, kazdy milovany byt tuzi, usmev na tvari vie hriat, ale clovek, ten sa suzi. Kazdy pozna slovo lubit, lasku kazdemu by clovek dal, nemoze ju vsetkym slubit, rad by jej vsak trochu mal.


I ked zivot neraz sklamal, zatial, co on spoznaval, dozveda sa, ze zivot klamal, je tazsi, ako sa nazdaval. Zivot v sebe vela skryva, zit sa naucime vydrzat, v zivote krasou ale byva, niekedy druheho podrzat. Lahke je priatela lubit, ked nam v srdci zostava, nemoze mu vernost slubit, ked priatelom byt prestava.

Krasne ranko a ci peknu nocku, natom nezalezi, pokial si po mojim boku. Tebe vdacim za tie chvile prekrasne, tebe vdacim za tie splnene sny o laske... Ty si moja a ja tvoj, ty si ako voda a ja zas sol, jeden bez druheho nevieme zit, preto ti chcem vecnu lasku slubit. Dala si mi radost, dala si mi zial, dala si mi seba, ten najkrajsi dar... Chcel by som vedla teba stat, s tebou spolocne sa radovat, s tebou po boku nastrahy zivota prekonavat

Krásne sú Tvoje oči, znovu a znovu do nich pozerám. Očarujú ma vždy, keď Ťa zočím, ich farbu v pamäti stále mám

Stacila spomienka matna a v hlavicke zacal sa tvoj obraz crtat, stacila tuzba kratka a chcel som sa v tom momente silno k tebe priviat... Vzdy vecer, kym som ockam dal dobru noc, rozmyslal som, ako mi chybas a to moc... =)

Ked pride ten den a vhodna doba, ked bude svietit mesiac a ligotat sa voda, v ten den Ti posepkam krasne slova : milujem Ta, laska moja...

Ako majak voda,
dobivala moje srdce ona.
Pomaly, postupne,
kradla mi z neho basne...
Ubranit som sa nestihol
a uneseny jej nehou, zostal som.
Teraz iba mlcky sedim
a na tie basne s nemim uzasom hladim.
Odolat sa im neda,
su pisane z lasky, na kolenach...
Moje srdiecko dlho putovalo, az doslo k tebe
a uz ani na krok, ako vidim, sa nepohne.
Uz niesom jeho panom, mas ho ty,
tak mi ho opatruj a ja budem pri tebe do smrti.
Za lasku, nehu a doveru,
davam ti do ruk seba, ako na vymenu...
Moj tajny sen sa splnil - mam ta po boku,
sta anjel strazny a diabol mojich vasnii...
Kazda sekunda bez teba, je ako hodina pridlha.
Neustale pri sebe chcel by som ta mat,
a kazdu sekundu ti moju lasku opatovat...
Uz mi nestaci snivat sny, v ktorych si iba ty,
chcem tie sny naplno prezit
a to s tebou a laskou nesputanou...

Som tvoje ano som tvoje nie.
Som tvoje stastie som tvoje trapenie.
Som tvoje slnko som tvoj dazd,
ak sa chces milovat tak tu mam mas.

Od kedy ta poznam - nepatrim sebe,
nepatrim vsak ani tebe.
Som skratka z teba uplne mimo seba...,
ale vzdy blizko a vedla teba...

Posielam ti krasne slova, kratku basen laska moja.
Posielam ti sladky bozk, pytaj viac ak nemas dost.
Posielam ti modre z neba, z hlbky srdcca len pre TEBA...

Ako mozu povedat, ze dazd nepada, ked existuju oblaky.
Ako mozu povedat, ze listie nelieta, ked existuje vietor.
Ako mozu povedat, nezamiluj sa, ked existujes ty.

Tazko sa mi hovori, ze je mi to luto,
a este tazsie, ze to lutujem,
zranil som tvoje city a teraz mi je za tebou smutno,
chcel som ta ochranit a pritom ta zranujem...

Mala si ma rada,
ale nie len ako kamarada,
ja som ta mal rad tiez,
no nedaval som ti o tom vediet...

Bola si ako anjelik,
co strazi moje stastie.
Bola si ako prvy luc,
co vykukne z prietrzia mracien...

Tak, ci tak, navzdy ostanes ta,
co sa rada na svet usmieva... =)



Smutny vyraz na tvari mam,
ked o tebe neustale rozmyslam...
Nepises, nevolas,
iba obcas prezvanas...
Na otazky neodpovedas
a telefon nezdvihas...
Smutok sa na tvojej tvari usidlil
a nehu z nej vytlacil...
Uz to niesi ty,
ten nasilny usmev ta vzdy prezradi...
Co ta trapi, co ti je,
takto trapis aj svoje okolie...
Doma sedis,
ani von nechodis,
zatvaras sa pred svetom,
ako dvere pred vetrom...

Po burke vzdy slniecko vykukne,
ale co v noci,
ked slnko je na druhom konci ?
Marne hladam tam nasu hviezdu spolocnu,
vidim iba prazdnu obloho polnocnu.
Posledny pohlad este na nebo hodim,
povzdychnem si a po postele sa ulozim...
Nie vzdy vyjde cloveku to, co by si tak prial,
ale to este neznamena, aby sa vzdaval.
Mozno nebo neplakalo len tak,
mozno v tom bol skryty daky odkaz... =)



Mesiacik pomaly ukazuje svoju tvar,
na nebi zavladne hviezdny raj.
Vsetko v okoli stichne a ide spat,
len ja zacinam o tebe nahlas premyslat.
Niekde tam v diali lezis,
a na nebo tiez mozno hladis...
Hladas tam svoju hviezdicku malicku,
ktora pohladi tvoju neznu tvaricku...
Predtym ako ocka zavries,
a na spanok sa das,
v duchu porozmyslas,
komu teraz po

Slza steka mi po licku,
odtial pomaly pada na bosu nozicku...
Okno zarosene uz riadnu chvilku mam,
stale pri nom stojim a na nebesa hladim...
V ruke zmolym akysi kusok papiera,
bolo nanom, co vsetko pre mna znamenas...
Mrzi ma, ze nedokazal som ti to do oci povedat
a teraz dufam, ze nebudem na teba iba spominat...
Bal som sa ti pravdu povedat,
lebo som nevedel, ako budes nato reagovat...
Potisku vkradala si sa mi do hlavy
a teraz tam mam uz iba teba a male obavy...
Kedy sa mi vkradnes do srdiecka, necham uz na teba,
ale cesta tam nebude isto trnista...


Tak blizsko a predsa tak vzdialena,
tak nezna a pritom tak zranujuca...

Srdce taha ma za tebou a rozum krici, ostan sam sebou.
Som na krizovatke citov a neviem, kam skor...
No aj tak verit sa mi nechce, ze to vsetko je iba cistou nahodou.

A ani ty mi s tym moc nepomahas,
slovami mi iba hlavicku viac a viac zamotavas... =)

Behas mi myslou a nevies s tym prestat,

mne sa bude o tebe azda aj vo sne zdat...

Ukradla si mi srdiecko
a poblaznila mysel,
teraz tuzim, ale nie malicko,
aby z toho nebol pruser...

Ked tvoje usta prihovoria sa mi,
ako keby anjeli na mna z neba volali,
ked potom v diali spatrim ta,
tesim sa ako male stena...



Tak krasna, ako cervena ruza,
tak nezna, ako sladka pusa,
tak rychla, ako tornado,
po ktorom mi toho moc nezostalo...

Prial bych si, aby srdce tvoje odpustilo mi,
no pravda zial niekedy aj zaboli...
Cim viac o tom premyslam,
tym viac trpkych slz prehltam.
Prepac mi prosim,
niekedy vazne ten rozum so sebou nenosim... =)

Len jedina otazka, neda mi spat,
chybam takto aj ja tebe, alebo si mozem nechat o tom iba zdat ? :o)